Založ si blog

Ivan Lučanič o parkovaní v Bratislave: Systém nastavili tak, aby čo najviac zarobil. Na úkor obyvateľov aj návštevníkov

Toto vedenie hlavného mesta vníma auto ako niečo nežiaduce. Je to ideologická vec, hovorí bývalý petržalský úradník Ivan Lučanič.

 

Ivan Lučanič pôsobil ako vedúci referátu statickej dopravy na miestnom úrade Petržalka, kde mal na starosti parkovací systém v tejto mestskej časti. Odkedy svoju parkovaciu politiku v celom meste zavádza magistrát, tento systém kritizuje.

Mesto si podľa neho všetko robí po svojom a ignoruje rady i skúsenosti mestských častí, ktoré vlastné parkovacie politiky roky prevádzkovali.

V rozhovore sa vyjadruje k tomu, aké sú hlavné problémy celomestskej parkovacej politiky, prečo je tento systém stratový, koľko z pokút je reálne v exekučnom konaní a prečo podľa neho mestská polícia v októbri vyhlási kapituláciu.

V Petržalke ste mali na starosti parkovací systém mestskej časti. Ako ste sa k tejto úlohe dostali?

Na miestny úrad som prišiel s tým, že ešte s ďalšími ľuďmi starostovi Jánovi Hrčkovi pomôžem vybudovať parkovací systém. Zakrátko sa to pretransformovalo tak, že som sa stal vedúcim referátu mobility, neskôr premenovaného na referát statickej dopravy, pretože parkovanie je statická doprava.

Teraz tam však už nepôsobíte.

Po pandémii sa uvoľnili opatrenia a mohol som sa opäť venovať svojej pôvodnej profesii, teda kúzelníckym vystúpeniam. No spravil som to aj preto, aby som mohol otvorene kritizovať magistrát za jeho kroky v parkovacej politike. Z pozície úradníka Petržalky to bolo komplikované, ale teraz mám rozviazané ruky a neškodím tak nášmu starostovi ani miestnemu úradu.

Povedzme si teda, aká je stručná história parkovacej politiky v Bratislave. V minulosti si to každá mestská časť riešila sama?

Áno, asi najďalej bolo Staré Mesto, ktoré to riešilo pomocou súkromnej spoločnosti BPS Park. Okrem toho tu boli nejaké náznaky v Karlovej Vsi, ale inak tu fungoval len systém vyhradených parkovacích miest, to znamená, že človek si na miestnom úrade zaplatil ročný alebo polročný poplatok a dostal vyhradené parkovacie miesto aj so značkou.

Medzičasom prišli pokusy zaviesť celomestský systém, ale vždy ostali len v rovine úvah. Najjasnejší projekt plateného rezidenčného parkovania prišiel v roku 2015 za vtedajšieho petržalského starostu Vladimíra Bajana, ktorý si získal rad odporcov vrátane mňa. Zabránili sme tomu, aby sa za necelých päť miliónov predala správa parkovacieho systému spoločnosti EEI, neslávne známej z Košíc.

Ďalšiu víziu predstavil až primátor Matúš Vallo?

Áno. Bolo jasné, že Bratislava potrebovala celomestskú parkovaciu politiku, ale s mnohými vecami som už od začiatku nesúhlasil. Napísal som o tom dva blogové články, po čom mi zavolal Vallo, že sa chce so mnou stretnúť. Vysvetlili sme si svoje postoje a ukázal som mu veci, ktoré som mal aj zo skúsenosti z mojich aktivít proti Bajanovmu návrhu, ale aj rôzne čísla týkajúce sa parkovania, ktoré sme mali z Petržalky.

Vtedy Vallo pochopil, že to nebude také jednoduché, ako si to predstavoval, a aj sám začal niektoré svoje návrhy meniť – najmä v debatách, ktoré viedol s obyvateľmi mestských častí v roku 2019. No dnes je situácia oproti týmto víziám diametrálne odlišná.

Súhlasíte s ideou, že Bratislava potrebuje jeden celomestský parkovací systém?

Bratislava je zvláštne mesto, lebo má veľmi špecifické mestské časti. Staré Mesto má problém s celodenným parkovaním a Ružinov v niektorých častiach tiež. Ale Petržalka vôbec nemá problém s denným, ale s nočným parkovaním. Veľký problém mala aj s nerezidentmi, teda ľuďmi, ktorí tam síce prespávajú, ale nemajú tam trvalý pobyt.

Bratislava by podľa mňa mala mať jednotný systém, mal by však zohľadňovať osobité problémy jednotlivých mestských častí.

V Petržalke ste zaviedli vlastný parkovací systém, ktorý dodnes ešte funguje.

Bol to sľub nášho starostu Hrčku, ktorý aj zrealizoval. Existovala však dohoda s mestom, že tento systém bude fungovať najneskôr do 1. januára 2021, následne všetky skúsenosti Petržalky malo prevziať hlavné mesto a aplikovať ich do praxe. Mali sme byť niečo ako pilotný projekt.

Problém bol, že mesto si začalo robiť všetko po svojom. Vôbec naše skúsenosti nebrali do úvahy ani nevychádzali z dát, ktoré sme mali. Spravili si vlastné analýzy, ktoré ani nekorešpondujú s realitou.

Raz sme zistili, že na meste si robia prieskum statickej dopravy v našej mestskej časti. Rozhodli sme sa spraviť tie isté merania v tom istom čase a na tom istom mieste – stretávali sme sa tam s ich meracím autom. No dostali sme úplne iné výsledky ako oni, pričom tie naše sme vedeli verifikovať na základe fotografií. Pritom oni za tento prieskum platili veľké peniaze, my sme si vlastný prieskum robili skoro každý mesiac.

Takže petržalský systém mesto neprevzalo?

Nie, nastal tu mačkopes: vo väčšine Petržalky stále platí parkovacia politika mestskej časti, iba v malom „oriešku“ na Dvoroch 4 (menej ako desatina rozlohy Petržalky) platí celomestská parkovacia politika.

Na akom princípe funguje petržalská parkovacia politika? Koľko má zón a koľko sa platí za rezidentskú kartu?

Postavili sme to na tom, že našou úlohou je zvýhodniť Petržalčana, nechceme za to pýtať žiadne peniaze a celá Petržalka bude jedna zóna. Skrátka, Petržalčan je v Petržalke a môže parkovať hocikde. Rozdelenie na zóny prinieslo až hlavné mesto, my sme s tým od začiatku nesúhlasili.

Petržalský parkovací systém je pre Petržalčanov zadarmo, pre nerezidentov bol pôvodne za poplatok – jedno euro za hodinu, no s príchodom celomestskej parkovacej politiky sme aj výber poplatkov od nerezidentov museli zrušiť. Čo sa týka počtu áut, zaviedli sme, že jeden rezident môže mať prihlásené dve autá a jeden byt tri autá.

Ako vyzeralo parkovanie v Petržalke predtým?

Bolo to divoké. Žiadne čiary, žiadne parkovacie boxy, či bol rezident alebo nerezident, bolo to úplne jedno. Keďže áut bolo veľa a miest málo, bolo bežné – a na niektorých miestach to stále aj tak je –, že vodiči nechávali autá na neutrále bez ručnej brzdy, aby iný vodič, ktorý chce s autom vyjsť, mohol takéto auto ručne odtlačiť.

Je to zrejme dôsledkom toho, že áut je momentálne výrazne viac, než na aký počet boli sídliská projektované, a dnes parkoviská nestačia.

Čudujem sa, že v Petržalke sa vôbec rátalo s takým počtom áut. Sú oblasti, kde problém s parkovaním nie je, a iné, kde je problém veľký. V Petržalke máme aj parkoviská, ktoré sú poloprázdne, no už o pár sto metrov sa autá tlačia.

Často si to spôsobujeme aj my sami. Na začiatku sme robili analýzy, z ktorých nám vychádzalo, že pomer rezidentských áut na parkovacie miesta je zhruba jedna k jednej. No ukázalo sa, že popri poloprázdnych parkoviskách sú tu také, ktoré sú preplnené, a to len preto, že si ľudia zvykli parkovať z jednej strany domu, aby na auto videli, a nechcú parkovať z druhej strany.

Spomenuli ste, že v Petržalke je problém s obyvateľmi, ktorí tam síce bývajú, ale nemajú tam trvalý pobyt. Je to problém celej Bratislavy a často je to spôsobené tým, že títo ľudia, často cezpoľní, bývajú v podnájme. Ako sa dá tento problém riešiť z ich pohľadu, keďže peniaze na vlastné bývanie nemajú a zároveň ich majiteľ nehnuteľnosti na trvalý pobyt prihlásiť nechce?

V Petržalke sme tých, ktorí o to mali záujem, prihlásili na administratívny trvalý pobyt na obecnom byte. Zablokoval nám to však prokurátor s tým, že človek má mať trvalý pobyt tam, kde býva. Chápem to a aj sme to akceptovali, no na druhej strane prokuratúra nikdy nezakázala súkromné spoločnosti, ktoré ponúkali administratívne trvalé pobyty alebo virtuálne sídla, pričom mnohí nerezidenti to aj využívajú.

Stále tu však ostáva otázka: ako má zaparkovať napríklad učiteľ, ktorý sem prišiel z východného Slovenska za prácou, učí naše deti za nie vysoký plat, z ktorého si nemôže kúpiť byt, akurát má na podnájom v petržalskom paneláku?

Parkovacia politika je založená na filozofii, že keď túto službu chce človek využívať, mal by ju nejakým spôsobom zdieľať s mestskou časťou. My sme ľuďom odporúčali, že keď ich majiteľ nechce prihlásiť na trvalý pobyt, musia si hľadať iný podnájom. Jednoducho bez trvalého pobytu sa tu parkovať nemôže. Buď bude platiť hodinové státie, alebo si musí nájsť iné verejne dostupné parkovanie mimo zóny regulovaného parkovania, čo aj niektorí využívajú.

Prečo je vôbec dôležité, aby bolo parkovanie regulované?

Miesta na parkovanie nenafúkneme. Náklady na vybudovanie jedného miesta sú v tisícoch eur, a keď sa bavíme o nadzemných alebo podzemných parkovacích domoch, tak ide o desiatky tisíc. Okrem toho, v Petržalke sme mali problém nielen s autami nerezidentov, ale aj s rezidentmi, ktorí mali viacero vozidiel a na parkoviskách takpovediac hnili. Možno im raz za dva roky niekto spravil STK, ale ani raz s nimi nepohol. Regulácia bola nutná, aby sa parkovacie miesta využili efektívne.

V roku 2021 bola spustená celomestská parkovacia politika, vtedy ešte iba v troch zónach, postupne pribúdajú ďalšie. Prečo tento systém kritizujete?

Hneď na začiatku bolo problémom to, že tu vznikli vzduchoprázdna pri implementácii nového systému. Hoci okrem Petržalky aj Nové Mesto malo svoj pilotný systém, ich skúsenosti sa nijako pri novom systéme neaplikovali. Viem od kolegov z Nového Mesta, že keď chceli svoj systém odovzdať mestu, magistrát povedal, že nie, všetko chce spraviť nanovo. Všetci obyvatelia sa museli nanovo zaregistrovať do nového systému hlavného mesta.

Po druhé, v mestskej parkovacej politike sa nedá zaplatiť esemeskou. U nás bola esemeska náš najväčší príjem z parkovania, ľudia si na to zvykli a fungovalo to. Mesto to skrátka neumožnilo a do dnešného dňa sa za parkovanie esemeskou zaplatiť nedá. Je to najjednoduchší spôsob, funguje to všade na Slovensku aj v Európe.

Ďalší problém je, že mesto vymyslelo pravidlá tak, že jeden človek mohol mať prihlásené len jedno vozidlo. Umožňovalo síce platbu za druhé a tretie auto, ale len na rôzne osoby žijúce v danej domácnosti. Čiže ak človek žije sám a okrem svojho auta dostal aj služobné, tak hoci je solventný a aj by si za to zaplatil, nedalo sa to. A ak v jednej domácnosti žilo viac osôb, museli si reálne prepísať autá tak, aby na každého člena bolo napísané práve jedno auto. Keď sme ľuďom na magistráte hovorili, že je to problém, nechceli to počuť.

Čo na to povedali?

Nič. Naše porady a debaty vyzerali, akoby mali vypnutý prijímač. Už len diskusia o tom, či má byť farba čiary v regulovanej zóne biela alebo modrá, bola dlhá a zbytočná, lebo si spravili po svojom. My sme argumentovali, že ľudia vedia, že modrá čiara na zemi znamená iný režim, aj krajský dopravný inšpektorát im to tak odporúčal. Nepomohlo to.

Mesto argumentovalo tým, že modré čiary horšie vidieť v daždi. Je to pravda, ale na druhej strane pri nich nedochádza k omylom vodiča, ktorý nevie, či tam môže zaparkovať alebo nie. Dnes tu totiž nikto nemá ani páru o tom, či je v nejakej zóne parkovania a aký režim tam platí. Z času na čas sú rozvešané nejaké ceduľky na lampách, ale ak je to návštevník alebo dokonca cudzinec, tak vôbec netuší, čo má robiť.

 

Veľa sa diskutovalo o tom, či majú byť mestské časti rozdrobené na viaceré menšie parkovacie zóny alebo má byť zóna vo veľkosti mestskej časti. Mesto sa rozhodlo pre viacero malých zón. Aký je problém tohto modelu?

Mesto hovorí, že obyvateľ mestskej časti spôsobuje problém aj tým, že parkuje v inej zóne než tej, v ktorej býva. Je to pravda iba sčasti. Je predsa prirodzené, že obyvateľ mestskej časti si chce cez deň vybaviť nejaké veci. Zaviezť deti do škôlky, školy, na krúžok, ísť do obchodu, na poštu, úrad či k lekárovi. Kedy však vzniká najväčší problém pre rezidentov s parkovaním? Predsa v drvivej väčšine v poobednom až podvečernom čase, keď tento obyvateľ aj tak ide zaparkovať k sebe domov. Čiže nespôsobuje problém v inej štvrti.

Mesto toto delenie na zóny vníma veľmi striktne a nemyslím si, že práve pre tento problém, ktorý som opísal. Myslím, že to tak robí preto, lebo chce čo najviac zarobiť. Im skrátka vadí aj tranzitujúci človek v rámci mestskej časti, najmä pri tých väčších ako Petržalka, Ružinov a Nové Mesto.

Prečo?

Pre toto vedenie mesta je to vyslovene ideologická vec, auto vnímajú ako niečo nežiaduce. Ale prekáža im aj to, že vo vedľajšej zóne už obyvateľ neplatí poplatok za parkovanie.

Ukážkovým príkladom je Staré Mesto, ktoré bolo rozdelené na sedem zón. Bol som si prejsť zónu Staré Mesto 6, ktorá je v okolí Pribinovej a Landererovej ulice (takzvaný bratislavský downtown). Nie je tam ani jedno jediné všeobecné parkovacie miesto.

Teda v tejto zóne nemôžu spôsobovať problém návštevníci alebo obyvatelia Starého Mesta z inej zóny – aj tak nemajú kde zaparkovať. Tam sú výškové budovy, ktoré majú iba vyhradené parkovacie miesta. No obyvatelia tejto zóny, nech pôjdu do akejkoľvek inej zóny v Starom Meste, budú musieť platiť hodinovú sadzbu.

Znamená to teda, že parkovací systém predstavuje veľký prínos do mestského rozpočtu?

Práve naopak, celomestský systém parkovania je vymyslený tak, že je neuveriteľne náročný na financie. Za rok 2022 boli výdavky naň na úrovni 7,5 milióna a tento rok je to 11 miliónov. Na meste na tom robí ohromne veľa ľudí, potom niečo stojí systém, spôsob kontroly, ale aj za každé použitie mobilnej aplikácie mesto platí.

Dokonca aj to uľahčenie vo forme objektívnej zodpovednosti podľa mňa mestu neprináša toľko, ako sú náklady za vyberanie týchto pokút.

Za rok 2022 boli v mestskom rozpočte príjmy z parkovania – teda z predaja rezidentských kariet, parkovacích lístkov (hodinová sadzba) a pokút – naprojektované na 9,7 milióna eur. Potom to upravili na 7,9 milióna, ale skutočný stav bol 2,9 milióna. Výdavky však boli dodržané.

Chcete povedať, že mesto na tom, že vyberá pokuty prostredníctvom objektívnej zodpovednosti, vlastne prerába?

Myslím, že áno. Vonku je štyridsať kontrolórov parkovania – my v Petržalke sme na večerné kontrolovanie Petržalky mali dokopy asi 14 ľudí, z ktorých v rovnakom čase bolo vonku maximálne len šesť.

Na celú Petržalku?

Nekontrolovali sme celú Petržalku každý deň, to nemalo zmysel. Chceli sme každú oblasť prejsť dva-trikrát do týždňa. Nepotrebovali sme silou-mocou pokutovať niekoho za to, že kdesi na päť minút zastaví. Okrem toho, aj kapacita mestskej polície narážala na svoje limity a bolo zbytočné nahlasovať im desiatky priestupkov, kým oni vedeli „vypapučovať“ len zopár vozidiel.

Mesto podľa vás cielene kontroluje niektoré miesta s cieľom vyberať pokuty?

Mám pocit, že v Petržalke v novej zóne Dvory 4 mesto s výrazne vyššou intenzitou kontroluje parkovanie na Vlasteneckom námestí, kam ľudia chodia na poštu, a kontrolóri vedia, že v akomkoľvek čase tam prídu, nájdu tam niekoho, kto nie je rezident.

Nedávno sa o tom písalo aj v Bratislavských novinách a hovorkyňa mestskej polície nevedela potvrdiť ani vyvrátiť, či je na tomto mieste vydaných viac pokút ako v iných častiach Petržalky.

Pozrel som sa však na dáta o vyzbieraných pokutách. Za druhý polrok 2022 bolo celkovo na Dvoroch 4 rozdaných 2 423 pokút. Dvory 4 sa však delia na tri podčasti a v tej, kde je Vlastenecké námestie a Jungmannova, bolo rozdaných 2 231 pokút. Vo zvyšných dvoch častiach šlo o 60 a 132 pokút. Netreba mať vysokú školu, aby človek videl, ako to je.

Pri tamojšej pošte nie sú žiadne vyhradené miesta pre zákazníkov?

Nie, a mesto je striktne proti tomu. Ľudia, ktorí prichádzajú na poštu a nemajú rezidentskú kartu PAAS-u zakúpenú pre zónu Petržalka, musia pri pošte za parkovanie zaplatiť. Mesto je aj pri takýchto významných miestach striktne proti tomu, aby tu boli vyhradené miesta určené na pätnásťminútové vybavenie. My sme napríklad chceli určiť vyhradené miesta pre zamestnancov našich škôlok či škôl, ale nedovolili ani to.

Toto je parkovacia politika postavená na tom, aby vyzbierala čo najviac peňazí, keďže je veľmi drahá a prerába.

Nie je to tým, že sa to len začína a ešte sa to rozbehne? Mnohí sa poplatkom vyhýbajú tým, že idú parkovať do inej zóny.

Možno, že keď to bude všade, bude to inak. Ale stále to kontrolujú ľudia. Keď sa spustí nová zóna, musia sa nabrať noví kontrolóri, ktorí vyprodukujú alikvótne viac pokút. Teda treba pridať aj na strane mestskej polície, kde to ručne nahadzujú a rozosielajú pokuty pracovníci správneho konania.

Za rok 2022 bolo vydaných 17-tisíc pokút, uhradených bolo 11-tisíc. Pýtal som sa, kde je zvyšných šesťtisíc – či sú v exekučných konaniach alebo čo sa s nimi ďalej deje. Zistil som, že v exekučných konaniach je len tridsať pokút. Asi potrebujú aj ďalších exekútorov.

Čiže stačí nezaplatiť pokutu a zrejme sa nič nestane?

Možno je to tak.

Spomenuli ste aj nedostatočné značenie zóny regulovaného parkovania a že človek v mnohých prípadoch nevie, že vstúpil do takej zóny. Nie je odpoveďou, že sa stačí pozrieť do mapy zón na stránke parkovacieho systému?

Vie to človek, ktorý sem príde prvýkrát, tobôž cudzinec? Vie to starý človek, ktorý prišiel napríklad na onkológiu na Heydukovu? To sú často prípady, keď tento človek nejde verejnou dopravou, lebo chce minimalizovať svoj kontakt s okolím. Príde k nemocnici a nevie, čo má robiť. Ľudia sami hovoria, že je to chaos nad chaos.

Je ešte niečo, čo na mestskom parkovacom systéme vnímate ako problém?

Súčasný systém je nastavený tak, že rezidentské parkovanie si možno vybaviť len v zóne, kde má žiadateľ trvalý pobyt. Problém, na ktorý mesto nemyslelo, je, že je tu veľa ľudí, ktorí majú trvalý pobyt na miestnom úrade. To nie sú iba bezdomovci, ale ide aj o prípady, keď sa manželia rozvedú, byt pripadne iba jednému a druhý sa ocitne bez nehnuteľnosti, hoci môže byť solventný a vie si napríklad prenajímať byt. Skončí mu trvalý pobyt na predošlej adrese a zrazu má trvalý pobyt na miestnom úrade, čo môže byť v inej zóne, ako býva.

V Petržalke by s týmto problém nebol, lebo pre nás bolo dôležité mať trvalý pobyt v rámci mestskej časti. No mesto zaujíma, či je trvalý pobyt žiadateľa v tej konkrétnej zóne. Je to nedomyslené. Cez infožiadosť som zistil, že v Bratislave je takýchto ľudí takmer desaťtisíc. Teda nie je to žiadny okrajový fenomén.

Ako systém rieši problém vrakov?

Keď sa v Petržalke vozidlu skončila STK, mali sme právo odhlásiť ho zo systému. Zbavili sme sa tak stoviek vrakov. Mestu je to však jedno – dôležité je, že je zaplatený poplatok. STK ich zaujíma iba v čase registrácie, no ak vyprší, nevadí im to. Čudujem sa, že starostom neprekáža, že úradníci mestských častí sa musia naťahovať s vrakmi, hoci toto mohlo byť nástrojom celomestskej parkovacej politiky.

Komunikovali ste tieto záležitosti mestu?

Samozrejme. Jedna vec je, ako bol systém nastavený v roku 2021, no pri najnovšom schvaľovaní všeobecne záväzného nariadenia v tomto roku malo mesto možnosť na opravy. Mestská časť Petržalka k tomuto VZN mala mnohé pripomienky, no mesto ich odignorovalo. Niektoré pripomienky dokonca ani neprešli cez petržalské miestne zastupiteľstvo, keďže tam majú väčšinu vallovci.

Viete uviesť niečo zásadné?

Podľa formulácie vo VZN rozhoduje o poradí kariet v rámci domácnosti dátum podania žiadosti o kartu. To je dôležité preto, lebo prvé auto v domácnosti stojí 39 eur na rok, no druhé už 150 eur. Teraz si predstavme, že manžel si kúpil rezidentskú kartu 1. januára 2022 a jeho manželka až 10. januára. Manžel si teda kúpil za 39, ona za 150.

Ubehne rok, je 1. január 2023 a manžel si ide kúpiť parkovaciu kartu na nový rok, lebo sa mu skončila platnosť. Systém mu však povie, že má zaplatiť 150 eur. Prečo 150, keď minule platil 39? Pretože systém mu povie, že jeho domácnosť už má zaregistrovanú jednu aktívnu kartu – tú manželkinu –, takže systém to vyhodnotí, akoby si kupoval druhú kartu za tú vyššiu sumu.

Dobre, zaplatí teda 150 eur v nádeji, že o pár dní jeho manželka bude musieť zaplatiť len 39. Ale prejde pár dní, je desiaty január a manželka si ide zaplatiť za svoju kartu. Systém jej však povie, že musí zaplatiť 150. Manžel už totiž má aktívnu kartu a teraz je jej karta akoby tá druhá. Čistá absurdnosť. Ľudia v Petržalke sa na nás s týmto obracali, že s tým majú problém.

Mestu sme to, samozrejme, komunikovali, no miesto toho, aby magistrát dal za pravdu nám a zmenil formuláciu vo VZN, dozvedeli sme sa, že to rieši tak, že keď tento prípad nastane, zrušia obidve karty, vrátia alikvótne sumy a nanovo obidve karty zaregistrujú.

Prečo sa doteraz nepodarilo sprevádzkovať platby za parkovné esemeskou?

Aj toto bolo súčasťou úpravy VZN. Pôvodne malo od 1. júla začať platiť nové VZN a vážnejšie zmeny mali vstúpiť do platnosti 1. októbra, 1. novembra či 1. januára 2024. No esemeska až od 1. marca 2024. Nechápal som to, keďže esemeska bola práve tá vec, ktorú aj Vallo vo svojej kampani najviac zdôrazňoval ako problém, ktorý treba vyriešiť, podobne to vidia aj obyvatelia. Prečo sa to teda má riešiť ako posledné?

Nadobudol som postupne dojem, že to môže byť spôsobené lobingom firiem, ktoré by isto prišli o kšeft. Spoločnosti, ktoré spravujú parkovacie aplikácie, zarábajú tisíce eur mesačne len na sprostredkovaní platieb, ale aj na využívaní služieb, z ktorých mesto nemá ani cent, teda napríklad využitie návštevníckej karty.

Čo sú hlavné veci, ktoré by ste v parkovacej politike zmenili?

Asi by to muselo byť celé urobené odznova. Podľa mňa parkovacia politika v Bratislave nemôže byť aspoň zatiaľ nastavená tak, že ju zaplatia Bratislavčania. Ľudia si zvykajú na niečo nové, a kým si na to nezvyknú, nemôžeme z nich spraviť rukojemníkov systému, ktorý sa ukázal ako pofidérny.

Ďalej si myslím, že zóny majú byť v rozsahu celých mestských častí. A ak sa ideme baviť o tom, že parkovanie má byť spoplatnené, v prvom rade by mali platiť nerezidenti, čiže ľudia, ktorí Bratislave neodvádzajú ani jedno euro.

Napríklad tak, že aj nerezident by si mohol kúpiť celoročnú kartu, iba za vyššiu sumu?

Možno aj tak alebo by to ostalo nastavené na princípe krátkodobého parkovania, teda na parkovacích lístkoch.

Veď tak to teraz aj je, nie? Nerezident musí platiť hodinovú sadzbu.

To síce áno, ale ja by som povedal, že nerezident v Bratislave je len človek, ktorý nemá trvalý pobyt nikde v Bratislave.

Čiže ak by som chcel zaparkovať v inej mestskej časti, než v ktorej bývam, čo by to pre mňa znamenalo?

V Petržalke sme to síce mali nastavené tak, že aj obyvateľ inej mestskej časti bol považovaný za nerezidenta, ale podľa mňa stojí za debatu, že keď nemáme vyhovujúci systém mestskej hromadnej dopravy a ľudia sa často musia presúvať autami, malo by to byť zohľadnené. Riešenie by mohlo byť napríklad také, že obyvateľ danej mestskej časti by neplatil nič, obyvateľ inej mestskej časti by mal trochu iné podmienky a najviac by platil Nebratislavčan.

Nerieši tento problém bonusová karta, ktorá za 10 eur ročne umožňuje rezidentom parkovať dve hodiny denne v inej zóne?

Je to istá forma úľavy, ale aj tá má v praxi rôzne nedostatky. Pri bonusovej karte je však dosť neférové, že neplatí vo väčšine Starého Mesta. Inými slovami, bonusová karta Staromešťana platí v Petržalke, v Ružinove i v Novom Meste, ale naopak to neplatí. Aj toto pritom bola vec, ktorú Vallo spomínal vo volebnej kampani, ale potom sa na to úplne vykašľal.

V rámci celomestskej parkovacej politiky vznikajú nové miesta pre invalidov či takzvané cikcak čiary pre kuriérov. Nie sú toto pozitívne zmeny?

Mesto v tomto ohľade robí zbytočnú nadprácu. Chápem, že chceme byť féroví napríklad k ľuďom s telesným postihnutím, ale na sídliskách si títo obyvatelia majú možnosť vyžiadať z miestneho úradu vyhradené miesto a miestny úrad im to v podstate automaticky dá. Preto vytvárať ďalšie desiatky až stovky parkovacích miest pre invalidov je na úkor bežných parkovacích miest, ktorých je málo.

Tie cikcak čiary pre dočasné zastavenie kuriéra sa teraz kreslia na každom kúsku. No ešte som nevidel kuriéra zastať na cikcak čiare. Veď nech na tie tri minúty zastaví na riadnom parkovacom mieste, hoci v praxi kuriér nemá problém zastať hocikde. Aj takto zbytočne prichádzame o desiatky parkovacích miest.

Robia sa tu tiež vyhradené miesta pre motorky. Pritom mesto schválilo, že motorka môže bez poplatku stáť na akomkoľvek mieste pre autá. Prečo im teda treba vytvárať vyhradené miesta? Podľa mňa to ide proti logike, lebo v zime tam motorka nebude stáť, bude tam iba voľná nevyužitá plocha, ktorú napríklad v Petržalke viete vyvážiť zlatom.

Od augusta bola do celomestskej parkovacej politiky zahrnutá zóna Staré Mesto 0, čiže centrum mesta. Do augusta tieto parkovacie miesta spravovala súkromná spoločnosť BPS Park. Je dobré, že sa to zmenilo?

Nikdy som nebol fanúšik toho, aby súkromná firma spravovala parkovacie miesta, proti takému systému som bojoval v Petržalke. Na druhej strane niečo fungovalo a platili zmluvy, ktoré nikto nerozporoval. Prišiel však nový starosta Matej Vagač a tieto zmluvy skrátka prestali uznávať a osadili si vlastné značenia.

BPS Park sa už obrátila na súd a požiadala o predbežné opatrenie. Zrejme dajú na mesto žalobu a budú vymáhať ušlý zisk. Myslím si, že mesto ráta s tým, že to prehrá. Spočítali si totiž, aké môžu mať príjmy z parkovania v Starom Meste, a myslia si, že sa im to oplatí.

Jedna výrazná zmena je, že už sa v centre nedá cez víkendy zadarmo parkovať. Ako to hodnotíte?

Nielen cez víkendy, ale ani večer – dosiaľ bola regulácia od ôsmej do osemnástej hodiny, teraz je až do polnoci. Bol som teraz v Prahe a vo Viedni, čo sú mestá, kde je výrazne lepšia verejná doprava. Tam je to riešené tak, že aj v centrách je regulované práve denné parkovanie a víkendy sú obvykle neregulované.

Skrátka, ideme za hranice toho, ako to funguje v mestách, ktoré sú pred nami. Dám na to krk, že je to opäť len preto, že mesto potrebuje príjem z parkovania. Je zadlžené až po uši, a kde môže vybrať akékoľvek euro navyše, tak to robí. A to aj na úkor nielen obyvateľov z iných mestských častí, no i turistov a celkovo rozvoja turizmu.

Nie je to tým, že mesto chce primať ľudí, aby viac využívali verejnú dopravu?

Veď nech ju využívajú, ale potom nech je urobená tak, aby človek, ktorý chce ísť z Dúbravky do Rače, sa tam dostal aspoň za pol hodiny. Dnes to trvá asi 50 minút s dvoma prestupmi. A to nehovoríme o tom, že pri úrovňovom dopravnom systéme sú bežné nehody, ktoré to vedia výrazne skomplikovať. Už nie sme také malé mesto, aby sme mohli mať úrovňový nosný dopravný systém. Bratislava sa rozvíja do okolia, ale rovnako aj do výšky, doprava sa logicky zahusťuje a s pribúdajúcim ďalším rozvojom mesta by sa tu dve linky metra bez problémov uživili. Výrazne viac ľudí by nechalo doma autá.

Myslíte si, že nové pravidlá parkovania v centre mesta budú mať negatívny dosah na turizmus?

Môžu mať. Som zvedavý, čo spraví tá nová cyklotrasa na Vajanského nábreží. Doteraz tam stávali autobusy s turistami, bolo to pre ne bezpečné a komfortné, lebo to bolo blízko do centra. Keď ich odtiaľ vyženieme, možno o týchto turistov prídeme. Vo veľa veciach robíme krok späť a príjem z turizmu nám môže chýbať.

Centrum má teraz problém aj s dopravným značením. Keď prídem do Viedne a chcem zaparkovať, tak aj keď neviem dobre po nemecky, zo značky pochopím, čo mám spraviť. No sem keď príde hocijako hovoriaci človek, stavím sa, že deväť z desiatich nevie, či je v platenej parkovacej zóne a čo má spraviť. Keď dostane pokutu, vykašle sa na to, aby sem ešte niekedy prišiel.

 

Mesto postavilo aj prvé P+R (park and ride) parkoviská. Ako ich vnímate?

V Petržalke máme dve. To na Macharovej využívajú pracovníci z Digital Parku a okolia, lebo tam zaparkujú zadarmo. To je podľa mňa unikát, že P+R systém je zadarmo. Keby bol naviazaný na lístky na MHD, nič nepoviem.

Okrem toho máme P+R parkovisko na Jasovskej, kde parkujú maximálne tri autá. Pritom áut, ktoré parkujú mimo parkovacích miest na Slnečniciach a pri Panónskej, je aj sto. Parkujú v odstavnom pruhu, hoci cez cestu je P+R parkovisko, ktoré zíva prázdnotou. Zvláštne.

Prvého októbra nadobudne účinnosť novela, ktorá zakazuje parkovanie na chodníkoch s výnimkou vyznačených miest. Ako to podľa vás ovplyvní parkovanie v Bratislave?

Myslím, že momentálne mestská polícia nemá kapacity riešiť to a sama vyhlási kapituláciu. Priestupkov, ktoré sa dejú už teraz, je množstvo, ale mestská polícia ich nerieši. Nemajú papuče, nemajú dosť ľudí, kým ich človek nezavolá, tak nič riešiť sami nejdú, a aj keď ich niekto zavolá, tak každý druhý má úplne iný výklad uplatňovania zákona o cestnej premávke.

Sám som zvedavý, čo sa stane. Ak sa nájde nejaká iniciatívna skupina ľudí, ktorá bude nahlasovať všetky autá stojace na chodníku, mestská polícia sa z toho podľa mňa zblázni.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na redakcia@postoj.sk. Ďakujeme.

 

Článok vyšiel v  Denníku POSTOJ.

PS:Článok zverejňujem z dôvodu že sa s ním  úplne stotožňujem. A v plnej nahote odhaľuje pohnútky, ktoré primátora Valla a jeho tím vedú, sa takýmto spôsobom správať k obyvateľom Bratislavy. Je to obyčajné šikanovanie. Inak sa to nazvať nedá.

Nečakajte na zápal pľúc. Liečte sa včas!

19.11.2021

Naši „odborníci“ na Sars Cov2 jednohlasne , spolu s vládou SR, tvrdia že na chorobu nie sú žiadne účinné lieky. Len očkovanie, podľa mňa ( a nie len podľa mňa) experimentálnymi mRNA vakcínami je to najsprávnejšie riešenie. Všade , v médiach printových, internetových,sociálnych sieťach, rozhlase a televízii, nečítame a nepočúvame nič iné, len koľko [...]

Včasná profylaxia a liečba ochorenia SARS Cov-2 – protokol FLCCC

07.11.2021

FLCCC_Alliance-I-MASKplus-Protocol-SLOVENSKY-Slovak Pre všetkých spoluobčanov ktorí nechcú po diagnostikovaní ochorenia SARS- Cov 2 iba čakať doma v karanténe čo sa s nimi stane dávam do pozornosti tieto Protokoly profylaxie a včasnej ambulantnej liečby COVID-19. Tu je odkaz na protokol FLCCC. [...]

Hovorme spolu

07.11.2021

Alebo: Dá sa pristupovať k opatreniam v štáte a ochoreniu SARS Cov 2 aj inak? Tú sú názory odborníkov, ktorým naše verejnoprávne ani komerčné média nedávajú veľa priestoru na vyjadrenie. Záznam video diskusie odborníkov z SR a ČR z 28.10.2021 https://www.hovormespolu.eu/ Pre všetkých spoluobčanov ktorí nechcú po diagnostikovaní ochorenia SARS- Cov 2 iba čakať [...]

medved melon kosice tasr

Špeciálne melóny, mrazené vývary, nanuky či zmrzliny. Zvieratá v zoo počas horúčav dôkladne ochladzujú

13.07.2024 07:00

Do ľadových pochúťok pridávajú zvieratám v „pekelných“ horúčavách maliny, melón aj čučoriedky.

India Nový rok oslavy 2024

Najviac ľudí bude na svete v roku 2080 - 10,3 miliardy. Potom to pôjde z kopca

13.07.2024 06:40

Populácia Zeme dosiahne vrchol v polovici 80. rokov 21. storočia, na úrovni približne 10,3 miliardy ľudí, potom mierne klesne.

SpaceX, Falcon9

V USA uzemnili raketu Falcon 9, po stovkách úspešných misií Muskovej SpaceX jej zlyhal motor

13.07.2024 06:11

Americký Federálny úrad pre letectvo (FAA) v piatok uzemnil pracovnú raketu Falcon 9 spoločnosti SpaceX po deštrukcii jej motora.

Papperger

Rusi vraj chceli zabiť šéfa nemeckej zbrojovky. Kaliňák: Náznaky sabotáží riešilo aj Slovensko

13.07.2024 06:00

Televízia CNN ako prvá informovala, že USA a Nemecko zmarili vraždu šéfa zbrojovky Rheinmetal Armina Pappergera, ktorú údajne chystalo Rusko.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 11
Celková čítanosť: 41135x
Priemerná čítanosť článkov: 3740x

Autor blogu

Kategórie